Rebecca Synofzik koga veke ednas ke se zgrizat bezdomnite zivotni ne samo spomenici da se gradat i tie imaat dusa i se blagodarni za sekoe storeno dobro delo...a ne koj nekoj lugje ulicari glumat lazat ili trosat pari za lepaci i drugo i uste socijalno dobivaat....vardariste vie propast.. postojat mn mn lugje i zdruzenija koj moze da se soedinat i da se grizat za tie bezdomni zivotni(I DALI SE PRASUVATE ZOSTO ULICNITE ZIVOTNI NEKOGAS NAPADNALE NEKOJ SIGURNO NE BILO BEZ PRICINA)TIE STO BILE NAPADNATI NEKA NE IZIGRAVAAT ZRTVENOTO JAGNE KAZETE SI DEKA GI TEPATE MAVATE SO KAMENJA I STO USTE NE (ZIVOTNO PAMTI)od cista mira ne napagja ni edno zivotno pa i neka e mrtvno gladno sig lugjeto nema da trgne so umisla da gi jade !!!
Vo odnos na ova prasanje, od srana na Gradot Skopje bev izvesten deka tie postapuvaat soglasno programata za resavanje na problemot so zivotnite skitnici na podracjeto na Grad Skopje, koja sekoja godina ja donesuva Sovetot na Grad Skopje, a istata e bazirana na standardite propisani od strana na Svetskata organizacija za zastita na zivotnite, sto podrazbira human nacin na tretiranje na bezdomni zivotni, odnosno :
Zalovuvanje, transport do stacionar, priem i pregled od ovlasten veterinar, labaratorisko ispituvanje na zivotnite na odredeni bolesti, identifikacija i vodenje evidencija, steriliziranje na maski i zenski edinki, postoperativno smestuvanje i nega, vakcinacija i dehelmentacija, eutanazija na bolni i opasni po sredinata zivotni, vrakanje na mestoto na zalovuvanje na istretiranite i zdravi edinki.
Primenuvajki ja ovaa programa Gradot Skopje vo poslednite nekolku godini ima zabelezitelni rezultati kako sto se:
- Namalen e brojot na bezdomni kucinja na javnite povrsini vo gradot, kako rezultat na metodata na steriliziranje
- Vo golem broj nad 80% postojnite edinki se istretirani i obelezani sto e znak deka se zdravi i bezopasni za naselenieto od aspekt na besnilo i drugi zarazni bolesti.
- Se pomalku, duri voopsto nemozat da se zabelezat kucinja po ulicite so opadnata dlaka i vo iznemostena sostojba, koi pretstavuvaa potencijalna opasnost od razni zarazni bolesti za graganite.
- Za godisno tretiranje na bezdomnite kucinja Gradot Skopje plakja 6 milioni denari.
Sekako, ostanuva ushte mnogu rabota na ovoj plan, osobeno na podrachjeto na drugite opshtini vo Makedonija. Iako ova ne e nadleznost na centralnata vlast, ostanuva vo sorabotka so opshtinite da barame odrzhlivo reshenie za human tretman na bezdomnite zhivotni.
Nenad Trifunovic С Т У Д Е Н Т И
Конечно оваа влада почна да мисли и на студентите,моето прашање е следното: ДАЛИ СТУДЕНТИТЕ ЌЕ ДОБИЈАТ ЈАВЕН ГРАДСКИ ПРЕВОЗ,И ОД КОГА/КОЈ ДЕН?
(сретнаав доста шпекулации но не е ништо потврдено...секој четврток ке имале бесплатен превоз) ПОЗДРАВ!
Pocituvan, Imajki go vo predvid golemiot odziv I prifatenost na proektite za besplaten prevoz na ucenicite I penzionerite, nie napravivme napori istoto da go ovozmozime I za studentite. Site nie sme bile studenti I znaeme deka vakvo neso im e dosta potrebno na mladite, pa za niv go odbravme denot – cetvrtok vo koj ke imaat besplaten gradski prevoz. Za poceokot na realizacija na ovoj proekt, javnosta ke bide soodvetno informirana.
Makedonka Kis Pocituvan premiere imam edno prasanje za vas ako moze da mi odgovorite Koga planirate da se realizira Dupot Golem Ring Centar Juzen del Istok imeno veke se menuvaat cetiri Dup za ovaa lokacija a nie graganite sme zaboraveni od vlasta ziveeme vo supstandarni uslovi vo SRCETO NA SKOPJE . Redno e nekoj da ni kaze ili veti nesto sto ke ni go potkrene moralot . Blagodaram
Почитувана,
ДУП Голем Ринг Јужен Дел Исток (опфат меѓу ул.„В.В. Аџиларски“,ул.„Мирче Ацев“,бул.„Кочо Рацин“ и р. Вардар) е усвоен од страна на Општина Центар во Декември 2012 година.
Содржи три градежни парцели, каде секоја има вкупно бруто изградена површина од 200 000м2 или сите три со вкупна бруто изградена површина од 600 000м2.
Градежните парцели се наменети за изградба на згради и комерцијални објекти, не и за градби од јавен интерес.
Во претходниот детален план имаше една градежна парцела, бидејќи се контстатира дека таквата реализација е тешка, општината направи анализи и заклучи дека е добро да се направат три градежни парцели за побрза реализација на просторот, но да не се изгуби концептот на предтходното планирање.
Со оглед на фактот дека во најголем дел земјиштето е приватна сопственост, неговата реализиација е во исклучива надлежност на самите соптвеници на земјиштето, да склучат договори помеѓу себе за изградба или да склучат договор со соодветен инвеститор.
Aleksandar Ivanov Јанко би сакал да продискутирам околу темата што ја отворите за велосипедизам, би сакал да го слушнам и мислењето на премиерот. Имено се работи за велосипедските патеки и воопшто ангажираноста околу подобрувањето на можностите и условите за секојдневен велосипедизам. Мислам дека на оваа поле многу малку се работи и пред се мислам дека сеуште оваа тема многу е запоставена во нашето општество и на неа не се гледа многу сериозно. Имено и во денешната дискусија кога се спомна темата за велосипеди се спомна кејот и толку. За жал велосипедизмот е многу комплексен поим и за подобрување на состојбите потребна е стратегија, наспроти досегашните инстант решенија од видот на 500 метри патека која наеднаш прекинува. Мислам дека за почеток треба да се смени и концептот на проектирање и управување со сообраќајот кој за жал за разлика од некој Европски држави сеуште е концепиран по принципот „посилниот има предност„ што ќе рече пашаците и велосипедистите се на крај на хиерархијата наместо да биде обратно. Како човек кој возел велосипед и во Струмица и во Скопје а сега возам во Германија, знам за што зборувам и имам можности да споредам. Ме интересира дали некогаш се размислувало во владата за важноста на велосипедизмот за екологијата и една од алките за решавање на сообраќајниот метеж? И дали владата или градоначалниците имаат планови да направат стратегија за подобрување на велосипедизмот? Инаку од тоа што имам прилика да го видам во Скопје мислам дека огромен дел од тоа што досега се има направено во вид на велосипедски патеки е многу погрешно направено и според мене е непотребно фрлање на пари а ефектите се многу мали. На крај ако се има интерес јас би бил отворен за пообемна дискусија на оваа тема.
За актуелизирање на велосипедизмот, Градот Скопје презема континуирани активности. Состаноците со неформалната група “На точак” која се залага за подобрување на велосипедската инфраструктура во Град Скопје, започнаа од 20.08.2013 година. Од тогаш, секој втор вторник во 10h, се одржуваа состаноци во просториите на Град Скопје на кои присуствуваа по двајца претставници од неформалната група, од Сектор Спорт, Сектор за планирање и уредување, Сектор за сообраќај, Сектор за меѓународна соработка и Сашо Џипунов од Ј.П.Улици и Патишта.
Од состаноците произлегоа следните работи:
- Неформалната група На точак заедно со Ј.П.Улици и Патишта ја измапира целокупната велосипедска инфраструктура во Град Скопје која е долга 57,65 км. Тука не се влезени ролерско велосипедските патеки по кејот на р.Вардар кои се отприлика 20 км долги.
- Даден е заеднички предлог да се одберат 6 траси за реконструкција и тоа:
1.Бул.Александар Македоснки
2. Бул.Кузман Јосифовски Питу
3. Бул.Партизански Одреди
4. Бул.8-Ми Септември
5. Ул.Ѓорче Петров
6. Бул. Гоце Делчев
- Направена е предмер-пресметка од страна на Ј.П.Улици и Патишта за реконструкција на неколку велосипедски патеки во Град Скопје и тоа:
1.Бул.Партизански Одреди од едната страна
2.Бул.Кузман Јосифовски Питу од двете страни
3.Бул.8-Ми Септември
4.Бул. Гоце Делчев
- Во соработка со студенти од Архитектонскиот факултет изработени се проекти за 5 вида велосипедски држачи плус стандардниот Шефилд држач, за кои е даден предлог да се постават пред сите државни институции, средни училишта, јавни установи, банки и сл.
- Даден е допис од страна на Сектор за планирање и уредување до Сектор за сообраќај за изготвување на правилник за стандарди и нормативи при проектирање и изведба исклучиво на велосипедски патеки во населено место.
- Договорено е заедно со неформалната група На точак да се доставуваат унифицирани пријави од нивна страна до надлежните Сектори во Град Скопје за вело недоследности. Досега се пратени преку 30 пријави за велонедоследности.
- Договорено е заедно со Ј.П..Градски Паркинг на нивните паркиралишта да се ослободат по две паркинг места за возила и да се пренаменат за паркинг за велосипедски со поставување на држачи за велосипеди, како би биле надгледувани од вработените во Градски Паркинг.
Градоначалникот даде насоки да се изберат приоритети за реконструкција на велосипедски патеки кои можат веднаш да се реализираат. За ова е даден рок Јуни 2014
Исто така беше договорено, неформалната група да достави слики со контејнери и канти за отпадоци кои се поставени на велосипедски патеки како би се дислоцирале по налог на Секторот за комунални работи. За ова рокот е Јуни 2014
До Јуни 2014 е даден рок и да се изберат приоритети на местата каде има неслеани рабници и истите да се спуштат за побезбеден пешалки и велосипедски сообраќај. Истиот рок е даден и за правење на динамички план на активности кои Град Скопје ќе ги превзема во наредниот период во зависност од финансиските можности и дозволениот буџет.
Одделението за спорт работи активно на проект: Стратегија за развој на велосипедизмот и реконструкција на велосипедската инфраструктура во Скопје.
За подетални информации можете да се обратите во кабинетот на градоначалникот на Град Скопје, каде што можете да дадете и личен придонес со предлози за мерки и решенија за подобрување на состојбите во велосипедизмот.
Borce Boskovski Sakam dago prasam primierot dami kaze sto stanuva nikoj nego spomnuva seloto ,KRUSICA ZIDIMIRCI koj nemat pat nema prodavnica kamoli pat koj vek ziveat tie kade sto nema totalno nikakvi uslovi zaboraveni se nit edna vlada nema napraveno za nif nema stoka posto nema koj da cuva dali tie zasluzuvat da dobiat dobri uslovi lekari nema dojdeno nikoj dagi pregleda dagi vidi kako zivea ttie sela edno najubavite mesta kade sto ima cisto,MAKEDONSKO da prasam do koga kese ceka dase alsfatira patot od ,SUSICA DO KRUSICA Koj se vozi selski pat unisten prasuvam dali nekoj vodi nekoj griza za nif .
Почитуван, станува збор за прашање од надлежност на општинските власти. Сепак, имајќи го во предвид нивниот ограничен буџет, преостанува во наредниот период со заедничка комуникација да бараме решение за проблемот.
Nikodin Popkolinski ПАРКОВИ, ИГРАЛИШТА, ПО ПРИСТАПНИ УЛИЦИ, ПАРКИРАЛИШТА, ТРОТОАРИ И НИЗ НАСЕЛБИТЕ. Зошто се работи само во центарот на градот а населбите се запоставени, буквално насекаде низ Македонија. Пример Битола парк Тепсија на 5 минути до центар наместо да се уреди, тој се руинира и озурпира со диви бараки, по паркот и по тротоарите А ГРАДЕЖНАТА ИНСПЕКЦИЈА ПОМИНА И НЕ РЕАГИРА- ПРЕД НЕА СИ РАБОТЕЈА НА ДИВОГРАДБАТА ВО ПАРКОТ. А токму Европа е тоа урбани средени населби, со убави паркови, игралишта, детски јазли, пристапни улици, паркинзи буквално во населбите каде живее народот.
Informaciite koi shto gi dobiv od opstina Bitola govorat deka vo 2013 godina rekonstruirani se 33 ulici megu koi I patot Trnovo – Magarevo, Kisava-Graesnica, ulici vo selata Bistrica, Kravari, Kukurecani, Logovardi, izgradeni se novi kruzni tekovi za olesnuvanje I pogolema bezbednost vo soobrakajot, a na 17 lokacii osobeno okolu osnovnite ucilista I detskite gradinki izvrseno e parterno ureduvanje. Pesacki pateki izgradeni se I vo Bukovska naselba, vo s.Dolno Orizari I na drugi mesta. Vo sekoe naseleno mesto, kade sto postoi uslovi za toa, se ureduvaat parkovi I zeleni povrsini koi najcesto se zbogateni I so klupi za odmor I detski rekviziti. Vi blagodarime na Vasite ukazuvanja I bidete siguren deka sekade kade sto ima bilo kakvi aktivnosti sprotivni na zakonot ke bidat prezemeni soodvetni merki, zatoa sto samo na toj nacin, realna e moznosta za realizacija na sto poveke proekti koi ke donesat podobra idnina na graganite vo site nasi opstini.
Oliver Celikoski GO molam Premierot da mi odgovori zosto gradonacalnikot od Opstina DOLNENI me pusti od rabota na 1 SEPTEMVRI SO 4 PRISTAPNICI OD VMRO RABOTEV 3 GODINI I 8 MESECI NE JA ZNAM PRICINATA ZOSTO ,E PUSTI OD RABOTA JAS SUM FAMILIJAREN COVEK SO 2 DECA I SEGA DA BIDAM SOCIJALEN SLUCAJ POZZ
Oliver, vrabotuvanjata vo opstinite se vo nadleznost na lokalnite vlasti. No, sepak I tie se sproveduvaat vo zakonski propisana postapka, odnosno po pat na javni oglasi kade site kandidati imaat ednakov tretman I ednakvi shansi za rabota. Vrz osnova na podatocite koi gi pobarav od Opstinata, vo tvojot slucaj se rabotelo za vrabotuvanje na opredeleno vreme. Zatoa, po istekuvanje na vremeto za koe si bil angaziran od strana na Opstinata, tvojot dogovor prestanal da vazi. Jas se nadevam deka ke iskoristis nekoja od aktivnite merki za vrabotuvanje koi gi vovede ova Vlada I te ohrabruvam za istite da se informiras vo Agencijata za vrabotuvanje na Republika Makedonija.
Marko Nikolovski Кога Битола ќе добие нов и модерен стадион ?
Proektot e vo faza na izrabotka. Ja pocituvame zelbata na bitolcani I navivackata grupa Ckembari I vo koordinacija so lokalnata samouprava ke se obideme da pomogneme vo negovata realizacija.
Илчо Цоклески Ziveam vo selo Jablanica Struga,bi go zaprasal pocituvaniot premier dali nesto se planira da se investira vo ova pogranicno selo sto se bori sive ovie godini so isseluvanjeto na naselenieto.Vo momentov vo seloto aktivno ziveat 120 domakinstva koj ziveat isklucivo od zemjodelie,stocarstvo i eden del se pecalbari so tendencija na iseluvanje.Nie ne barame mnogu osven osnovnite covecki potrebi.1Vo osnovnoto uciliste ucat 40 deca tuka falat toaleti,mrezi za da se ogradi igralisteto,i novi geramidi.2Rekonstrukcija na patot Borovec Jablanica 6 km,za koj isprativme i baranje do M T Vrski.3.Redovno odrzuvanje na i cistenje sneg vo zima na istata relacija,zatoa sto zimite tuka se teski4.Asfaltiranje na 1lokalno patce vikano Lomnica i asfaltiranje na del od patot do Manastirot sv.Ilija (za koj isto taka vo ime na Crkovniot odbor podnesovme baranje)koj na denot na hramoviot praznik go posetuvaat nekolku iljadi vernici.5 Celosna rekonstrukcija na stariot skolski vodovod vo dolzina od okolu 600 metri.Nie sme gordi na nasiot preubav kraj i ostanuvame tuka.Nasite baranja se mnogu mali i se nadevame deka ova vlada sigurno ke ni gi resi ovie problemi.Da napomenam deka opstinta e gluva za ovie problemi.
Svesni sme za problemite so koi se soocuvaat ruralnite sredini vo Republika Makedonija, posebno pogranicnite kraevi od kade golem del od naselenieto se iseluva. Poradi tie pricini, nie postojano rabotime na iznaogjanje na mozni resenija I merki so koi bi se podobrila polozbata na gragjanite I toa vo sorabotka na centralnata so lokalnite vlasti. Jas se informirav za sostojbata so osnovnoto uciliste vo s.Jablanica I ve uveruvam deka istoto ke go imame vo predvid vo idnina. Sekako I rekonstrukcijata na patot do vaseto selo, bidejki vo tek se golem broj na infrastrukturni proekti niz celata teritorija na drzavata. Vo odnos na lokalnite proekti, se nadevam deka nasite proekti ke bidat pottik za Opstinata za celosno podobruvanje na situacijata vo regionot.
Momcilo Andonov Почитуван г.премиер прво сакам многу да ве поздравам вас и Јанко.Знам дека мојот проблем треба да биде упатен до г. министер за транспорт и врски но би ве замолил вие да дадете свое толкување или одговор.се работи за проблем за легализација на мојата семејна куќа во Штип изградена во 1964г,со доградба во 1986 и 2005 година на сопствена земја сега трансформирана во градежно неизградено земјиште со имотен лист.иако ги поднесов сите потребни документи од локалната самоуправа сум одбиен бидејки на таа парцела постои паркиралиште за спортска сала кое не спага во приоритетни градби ниту за општината ниту за државата(не е брана,автопат,железница или спортски објект туку паркин простор)Иако поднесов барање за промена на УП и за тоа сум одбиен.Сакам да прашам дали судбината на моето семејство е помалку важно од едно паркиралиште,кога знаеме дека владата се залага и помага на лица да дојдат до сопствен стан или куќа со е за секоја чест.Со почит и ве молам за одговор.
Vo vrska so Vasiot slucaj jas pobarav podatoci od Opstinata od kade me izvestija za slednovo. Gradbata e vo mesto vikano Brioni blizu gradskiot park kade soglasno vazeckiot Gup se planirani sportsko rekreativni sodrazini.Postoi moznost za resenie so izmenite na GUP koj se raboti veke godina dena i koj najverojatno ke se donese do krajot na godinata ,dotogas so postojnite urbanisticki resenija sekoja legalizacija na divogradbi na toj prostor bi bila nezakonita i grubo krsenje na zakonot. Se nadevam deka Vasiot problem nabrzo ke bide resen.
Mile Alcinov Vo 2012 godina vo avgust , imase pozar vo Gevgelija vo koj imavme golema steta...od opstina Gevgelija imase komisija koja izvrsi uvid posle pozarot i kolku sto sme informirani izvestajot od komisijata e dostaven do Vladata na RM da se razgleda i da se odluci dali ke ni se dade nekakva pomos....Dali ste zapoznati so toa neznam i dali ste go razgledale izvestajot od komisijata nekogas isto taka ne mi e poznato.Prasanjeto do Vas e: Dali ima sansi da ni se dade nekakva pomos za obnovuvanje na nasadite i za opozarenite objekti koja ni e neophodna i bez koja imame i ke imame dolgotrajni posledici? Blagodaram odnapred.
Vo vrska so Vasiot slucaj, moite sluzbi se informiraa vo Opstinata – za nastanatata steta e izgotven elaborat koj e praten uste vo 2012ta godina do Komisija za shteti pri Ministerstvo za finansii na Republika Makedonija. Kako sto znaete, Komisijata za steti opredeluva dali I vo kolkav iznos se obesstetuvaat gragjanite na koi im se slucila vakva ili slicna nesreka. Jas Ve uveruvam deka ke proveram od koi pricini seuste ne e postapeno vo slucajov I ke se angaziram da dobiete bilo kakvo izvestuvanje od nadleznite organi. Pozhelno e da se obratite I so pretstavka do mojot cabinet, so cel da se pobara oficijalna informacija od Komisijata.
Slobodan Krstevski Почитуван премиере Никола Груевски , жител сум на општина Ѓорче Петров, живеам на ул.Наум Чакарев бр.60.Сакам да ве запознаам со мојот долгогодишен проблем.Со години јас и моето семејство сме без сопствен пат до дома.Куќата ни е изградена во 1960 година и излегуваше на два пата, па сега немаме ни еден. Затворени сме од сите страни.Досега баравме помош од сите можни институции меѓутоа оттаму ни рекоа дека за овој проблем е надлежна општината. Додека од општината ни велат дека проблемот не може да се реши додека не се изготви новиот детален урбанистички план.Пред месец дена се обративме до Министерството за транспорт и врски и оттаму добивме ветување дека ќе превземат мерки за решавање на проблемот.Но ни од таму не ни излегоа во пресрет.Па би ве замолил да ни помогнете да се реши овој проблем бидејќи ситуацијата ни е навистина тешка и приморани сме да отиде под кирија затоа што немаме од каде да влеземе.
За подетално да ви го објасниме случајот барам прием за кај вас.Однапред ви благодарам.
Slobodan, jas pobarav informacii za tvojot problem od Opstinata od kade me zivestija deka so postoeckata planska dokumentacija, DUP Gjorce Petrov, donesena uste vo 1982 godina, ne soodvetsvuva so faktickata sostojba na teren. Odnosno, so stariot GUP na Grad Skopje, preku Vasata parcela bilo predvideno da pominuva ulicata Sremski front. So donesuvanje na noviot GUP na Grado skopje 2012-2020, ulicata se pomestuva I se otvara moznost za realizacija na pristpna pateka do Vasata kukja. Konkretnata parcela bila I predmet na sudski spor, no istiot e zavrsen. Sega sledi izrabotka na DUP od strana na Opstinata Gjorce Petrov, od kade me uverija deka ke go imaat vo predvid resavanjeto na Vasiot problem.
Vasilka Taleska Sto se slucuva so legalizacijata na kukite vo Dracevo ? Podadov komplet dokumenti uste vo prvite baranja a uste nemam legalizacija na novoizgradenata kuka bidejki nemozam da go otkupam zemjisteto od drzavata koe veke ednas mi e kupeno od gazda pred 38 godini ???????? Se raboti za s.Dracevo (site vlegle kaj sosedite ,a od dr. strana pak drug sosed vlegol kaj vas) Odnapred Vi balgodaram .
Blagodaram na prasanjeto, Vladata na Republika Makedonija vo izminatite godini napravi krupni reformi vo zemjisnata politika, megu koi I vospostavi katastar na nedviznosti kade denes pokraj zemjisteto vo katastarot se zapisuvaat I objekti. Po opseznite analizi sto gi napravi Vladata na RM se utvrdi deka vo Republika Makedonija ima izgradeno nad 300.000 objekti na divo ili takanareceni divogradbi za sto vo tekot na 2011 godina se donese zakon za legalizacija na divite gradbi po simbolicna cena od 1 evro za m2. Divite gradbi vo najgolem broj na slucai se izgradeni od 1970 do 1991 godina na zemjiste koe e kupeno so megusebni dogovori bidejki vo toa vreme prometot so gradezno zemjiste bil zabranet. So nekolku podobruvanja na Zakonot se ovozmozi so izjava zaverena na notar I druga dokumentacija, da se legalizira objekt koj e izgraden na zemjiste na Republika Makedonija a korisnik e poranesniot sopstvenik od koj so meguseben dogovor e kupeno zemjisteto. Dokolku Objektot e izgraden na zemjiste koj e vo privatna sopstvenost segasniot Zakon za legalizacija bara soglasnost od sopstvenikot na zemjisteto, no kako Vlada ke ja razgledame moznosta dokolku toa ne se kosi so Ustavot I drugite zakoni za sopstvenost, da ovozmozime legalizacija i na ovie objekti.
Katica Zivkovska janko te molam prasaj go premierot dali slusnal za makata na nasata naselba kuceviska bara koja se naoga na samo eden kilometar od naselbata butel a nemame nitu voda za pienje nitu odvod a sporednite ulicki ni se so dupki i koga ke zavrne doz nemozes ni so gumeni cizmi da pomines bukvalno kazano katastrofa e.A toa e zatoa sto glasame vo butel a se vodime pod cucer sandevo ,koga i da se pozalime gradonacalnicite se vadat na toa .
Vo faza na izrabotka e proektna dokumentacija za kanalizacionen sistem, so sredstva obezbedeni za izvedba na istata od strana na Ministerstvoto za transport i vrski i ministerot g-not Mile Janakievski. Izgradbata na vodovodniot sistem e vo tek i se realizira od strana na Javnoto pretprijatie ,,Vodovod i kanalizacija” na Grad Skopje.
Marjan Milanoski Dali moze da se zalozi ministerot malku za naselba Zlokukani i na mesto odaleceno na 2 km od centar da se zivee kako vo 19 vek i namesto zgradi i mlada naselba so mladi bracni parovi i novi 2000-3000 ziteli na mesto koe e drzavno ziveat luge vo ovvoj slucaj doselenici od Kosovo bez dokumenti i so kriminalno dosie koi pravat problemi i ja grdat cela naselba da se dislociraat na drugo mesto i da zazivee mestoto kako sto i zasluzuva...
Marjan, ne sum zapoznaen so ova situacija I zatoa ne sum vo moznost da ti odgovoram nesto pokonkretno. Pretpostavuvam od tie pricini I nadleznite institucii ne bile vo moznost da go proverat ova na teren. Te sovetuvam da ispratis do mojata Kancelarija pokonkretni podatoci za tvoite navodi, za da se proveri dali postoi moznost da se postapi, odnosno da se prezemat merki od nadleznite organi.
Goran Bt Prasanje do premierot dali ke go podrzi (finasiski) proektot na opstina Bitola za stadiono pod Tumbe kafe ?
Proektot e vo faza na izrabotka. Ja pocituvame zelbata na bitolcani I navivackata grupa Ckembari I vo koordinacija so lokalnata samouprava ke se obideme da pomogneme vo negovata realizacija.
Marjan Milanoski Bolnica Bardovci e isto taka mesto koe moze da stane edna ubava naselba a na bolnite da im se ovozmozi novo mesto odaleceno od urbaniov haos i da se ovozmozi mir i spopkoj a ne kako sega bukvalno na 100 metri do nivnite objekti ima izgradeno kuki i mini fabriki koi rabotat vo tri smeni i pravat bucava.....Napred za Evropska Makedonija i za nasiot PREMIER....
Marjan, se soglasuvam deka vo blizina na bolnicite e potreben mir, no pretpostavuvam se raboti za kukji I firmi koi se vo privatna sopstvenost. Sepak,dokolku bucavata e nad dozvolenite granici, toa e vo sprotivnost so zakonskite propisi koi gi donese ova Vlada. So cel resavanje na ovoj problem, jas gi informirav inspekciskite sluzbi da go proverat slucajot I soodvetno da postapat.
Сакаме Стадион Прашање до Премиерот: Зошто во програмата не се предвидени средства за изградба на нов стадион во Битола?
Proektot e vo faza na izrabotka. Ja pocituvame zelbata na bitolcani I navivackata grupa Ckembari I vo koordinacija so lokalnata samouprava ke se obideme da pomogneme vo negovata realizacija.
Виктор Коњановски Добровечер Јанко, сакам да те замолам да го запрашаш Премиерот, каков план има со провинцијата Битола, дали се работи за некаква незаинтересираност за градот или има некаков друг проблем. Како еден од најголемите градови и Битола заслужува повеќе проекти и поголемо инвестирање и вложување во градот. Во последниве неколку година Битола скоро и да не беше спомната во програмите на владата. Сеуште го чекаме затворениот базен, сеуште го чекаме модерниот стадион, се надеваме за модерна болница, како што би требало секој голем град да има. Бавниот развој на градот придонесува Битола да ја губи трката со останатите градови во Македонија. Исто така еден од клучните патишта, патот Прилеп-Битола-Охрид е долги години запоставен...ски центрите насекаде во Македонија се реновираат, воопшто нема никаква интервенција на планината Пелистер..
Vrz osnova na informaciite koi shto gi dobiv od opshtinata, vo izminatiot period so Vladina poddrska rekonstruirani se patistata vo s. Poesevo, patot Dolno Orizari – Karamani –Trn,patot za s.Crnobuki, Kisava – Graesnica, Trnovo – Magarevo I drugi patista, izgraden e Domot za stari lica “Sju Rajder”, izgradeni se 4 novi sportski Sali, edno povekenamensko igraliste vo OU Dame Gruev, igraliste so vestacka treva I uste mnogu drugi proekti kako modernizacija na REK Bitola so koja sto zivotniot vek na ovoj gigant vo energetikata e zgolemen za nad dve decenii, a isto taka izvrsena e modernicacija na opremata vo Klinickata bolnica vo vrednost od nad 6 milioni evra. Vo nasata programa PROVERENO I ovojpat nudime realno ostvarlivi proekti, rekonstrukcija na ulici I patista, investicii za razvoj na turizmot na Pelister, novi ucilisni, sportski sali, rekonstrukcija na ucilista, razvoj na proektot ruralen doktor I uste mnogu drugi proekti koi se od golemo znacenje. Vladata na VMRO DPMNE ja poddrza idejata na gradonacalnikot za izgradba na Industriska zona, pomognavme vo elektrifikacijata I denes tamu imame 1200 novovraboteni gragani samo vo edna fabrika, vtorata e vo izgradba, a tretata naskoro ke zapocne so gradba.
Во врска со инвестиции во планинскиот врв Пелистер, во 2011 година АД ЕЛЕМ започна со инвестициски активности за рестартирање на работата на веќе постојниот скијачки центар Копанки. По цели седум години неработење, целосно е модернизирана двоседата жичара “Бегова чешма” со што во сезоната 2011/2012 година скијањето се врати на падините на Пелистер. Исто така, во 2012 и 2013 година, посебно внимание беше посветено и на постојниот ски лифт “Копанки”. Сервисирана е целокупната опрема и извршена е замена на транспортното јаже со што беше овозможено после цели 15 години застој, овој ски лифт повторно да ги опслужува посетителите на скијачкиот центар на Пелистер.
Истовремено, извршено е и порамнување на скијачката патека на ски лифтот “Копанки”, со што се доби константна широчина на целата скијачка патека. За жал, изминатава скијачка сезона, овој ски лифт не беше пуштен во употреба поради неповолните временски услови и недостатокот од снег. Во таа насока, за продоложување на зимската сезона на скијачкиот центар Копанки на Пелистер АД ЕЛЕМ ќе инвестира во изградба на систем за заснежување на двете скијачки патеки, во вкупна должина од 1.250 м. За оваа инвестиција АД ЕЛЕМ ќе вложи еден милион евра, а зафатот би се реализирал до 2015 година.На тој начин, скијањето на Пелистер ќе биде загарантирано, без оглед на временските услови.
Паралелно со изградбата на скијачкиот центар Копанки, планирано е реновирање и модернизација на хотелот Молика по примерот на капацитетите во другите европски зимски центри. Со цел да се подобри квалитетот на сместување на гостите, покрај реновирањето на хотелот, ќе бидат воведени и нови содржини за гостите, како што е изградбата на нов спа центар, голема конференциска сала и детско катче за најмладите, со што „Молика“ ќе прерасне во еден од најмодерните хотел во регионот.
Ivanka Vace Ilova pocituvani dali ste vo moznost da mi odgovorite koga ke se udostoime nie vo grad negotino da imame voda 24/7
Pocituvana, od strana na opshtinata bev izvesten deka vednash po izborite ke raspishat javna nabavka za voveduvanje na skada sistem (za regulacija na pritisok) pri shto ochekuvame od 06 do 24 h da nema restrikcii na voda.
Osnovnite proekti I revizijata na istite za rekonstrukcija na 16 ulici vo dolzina od 8000 metri I izgradba na rezervoar za akumulacija na voda za gorna zona se podneseni do Svetska Banka I se ocekuva po izborite da bidat odobreni kreditni sredstva od 800.000 evra.
Planirame posle raspishuvanjeto na javnata nabavka I izborot na najpovolen ponuduvach, vo mesec juli da se zapochne so implementacija na proektot, najdocna do krajot na godinata da stavime kraj na restrikciite na voda.
Blaguna Acevska pocituvan premiere ziveeme kaj pivara 38 godini vo kuka so dvor vkupno 260 kvadrati vkupno drzavno zemjiste kako site gragani taka i nie dostavivme dokumenti za legalizacija i otkup na drzavno zemjiste treba prvo kukata da se legalizira a potoa da se otkupi zemjisteto no bidejki tuka e industriska zona opstinata ne saka da ni go legalizira nego gradonacalnikot na opstina gazi baba ni rece deka moze da se otkupi samo po 100 eura zosto ako e zakon za site ne vazi isto i nie sme gragani na republika makedonija koga moze za investitori od sekade da otkupuvaat po 1 euro zosto nas po 100 na ovaa nemastija so edna penzija frlivme pari po dokumeti elaborati na krajot nisto znaci zakonite ne vazat za site isto 26000 eura ni na son ne sme videle a kamoli na jave zatoa sme mnogu razocarani a nema ni kaj da se pozalime odnapred vi blagodaram
Pocituvana, od strana na Opstina Gazi Baba bev izvesten deka na ime podnositel na baranje za legalizacija Acevska Blaguna se vodel predmet za legalizacija na semejna kuka, del od semejna kuka i pomosni objekti na ulica Ivan Naumov Alabakot br. 12 a od Skopje, za koj e doneseno resenie za utvrduvanje na legalen status.
Za lokalitetot posocen vo Vaseto prasanje, potocno vo blizina na Skopska pivara vo registerot na podneseni baranja za legalizacija se vodi predmet na drugo lice so isto prezime Acevski. So pretpostavka deka se raboti za toj predmet za legalizacija na semejna kuka, Opstina Gazi Baba vo procedurata pobarala mislenje od Grad Skopje vrz osnova na Generalniot plan na gradot. So ogled na toa sto vo meguvreme e donesen Detalen plan za toj lokalitet, koj e usoglasen so noviot GUP (2012-2022) godina, za da resi predmetot za legalizacija na semejna kuka treba da se donese odluka na Sovet na Opstina Gazi Baba. Po donesuvanjeto na istata, ke se donese soodvetno resenie.
Peco Ristevski Дали владата ке ја подржи изградбата на стадионот во Битола и зошто Битола е оставена во втор план во однос на другите градови
Proektot e vo faza na izrabotka. Ja pocituvame zelbata na bitolcani I navivackata grupa Ckembari I vo koordinacija so lokalnata samouprava ke se obideme da pomogneme vo negovata realizacija.
Vesna Spirkoska Поздраз Јанко сакам да поставам две прашање едното во врска со изборите и гласи:Од кого беше идејата за време на гласањето ние гласачите да бидеме ОБЕЛЕЖУВАНИ СО ВИДЛИВ СПРЕЈ -ТОА Е ЗА МЕНЕ ,А ИСТО ТАКА ЗА СЕКОЈ ЧЕСЕН ГРАЃАНИН ВО ОВАА ДРЖАВА Е ГОЛЕМО ПОНИЖУВАЊЕ ИАКО И ПРСКАЊЕТО СО НЕВИДЛИВ СПРЕЈ Е ИСТО ТАКА ПОНИЖУВАЧКО И ОБИЧНО Е ПРИСУТНО ОСВЕН ВО МАКЕДОНИЈА УШТЕ ВО АФРИКА И НЕКОИ ДЕЛОВИ НА АЗИЈА,А НИЕ ИЛИ НЕКОИ СЕ СПРЕМНИ И ИМЕТО НА ДРЖАВАТА ДА ГО СМЕНИМЕ ЗА ДА ВЛЕЗИМЕ ВО НАТО И ЕУ (ТАМУ НИКОЈ НЕ ГЛАСА КАКО НАС СО ПРСКАЊЕ ).ВТОРОТО ПРАШАЊЕ Е ВО ВРСКА СО КРАЖБИТЕ ПОСЕБНО СО КРАЖБИТЕ НА ИКОНИ И ОЧИГЛЕДНАТА НЕ ЗАШТИТЕНОСТ НА ЦРКВИТЕ Т.Е. ЗОШТО НЕ ПОСТОИ ДОГОВОР ПОМЕЃУ ВЛАДАТА Т.Е. МВР И СИНОДОТ ЗА НИВНА ЗАШТИТА-НИ ОСТАНАА ЦРКВИТЕ БЕЗ ИКОНИ ,ИСТО ТАКА САКАМ ДА ЗНАМ ШТО ПЛАНИРА ВЛАДАТ И ДР.ВИДОВИ КРАЖБИ ПОСЕБНО МАЛОЛЕТНИЧКИОТ КРИМИНАЛ
Во врска со првото прашање, Во Министерството за правда беше формирана работна група која работеше на изменување и дополнување на Изборниот законик. Во работната група имаше претставници на сите релевантни институции и политички партии. Во февруари 2014 година со консензус на сите политички партии беа донесени измените и дополнувањата на Изборниот законик, а донесувањето на овие измени беше следено и по однос на изготвените измени беше добиено мислење од страна на ОБСЕ/ОДИХР.
Во однос на примената на видливото мастило, мора да нагласиме дека оваа одредба беше предлог на Социјалдемократскиот сојуз на Македонија, преку нивниот претставник кој беше директно вклучен во работата на работната група.
Во врска со второто прашање, би сакал да Ве известам дека одговорноста за ефикасно справување со кражбите на икони и на останатото културно-историско богатство е поделена помеѓу МВР и МПЦ. Во изминатиот период МВР имаше неколку акции за откривање на кражби на културно-историското наследство кои добија широк меѓународен публицитет. Во врска со заштитата на самите икони, илузорно е да се очекува дека МВР може да обезбеди 24 часовна заштита на истите. Сепак, МВР одржува редовни конткати со МПЦ и дава совети и препораки како да се заштитат од кражби иконите. Во насока на олеснување на заштитата на иконите, МВР заедно со Управата за заштита на културното наследство направи попис на културното богатство со кое располага МПЦ согласно меѓународните стандарди, како резултат на што сега имаме на листа на сите икони со нивните карактеристики, што е од голема корист во потрагата доколку истите бидат украдени. Исто така, во потрагата по украдени икони за прв пат се распиша меѓународна потерница и се побара помош од Интерпол. Од страна на Владата односно МВР, постои подготвеност за натамошно продлабочување на соработката со МПЦ во насока на обезбедување на превентивни активности со кои би се намалиле можностите за кражба на икони.